|
Daniel Červeňák Ing., Tomáš Kepič, Systematic, spol.s r.o.
Klasifikácia
Pod pojmom klasifikácia rozumieme zatriedenie vecí do skupín, pričom jednotlivé prvky skupiny majú spoločné znaky. Klasifikáciou vzniká klasifikačný systém. Klasifikačný systém vo všeobecnosti sumarizuje, triedi a kategorizuje dostupné informácie v danej problematike. Poznáme napríklad klasifikačné systémy pre kategorizáciu liekov, kategorizácie kníh, triedenia rastlín, zvierat atď. V stavebníctve sa stretávame napríklad s triedením informácií o stavebných výrobkoch alebo stavebných prácach.
Klasifikačný systém stavebných informáciíKlasifikačný systém stavebných informácií chápeme ako centrum systematizovaných, štandardizovaných a dôveryhodných informácií z oblasti stavebníctva, na ktoré sa môže stavebná komunita odvolávať pri popise skúmaných predmetov, pri ekonomickej analýze stavby, ako aj pri jej riadení počas celého životného cyklu (projekt - príprava - realizácia - prevádzka - likvidácia) [2]. Jednotlivé prvky klasifikačného systému, t.j. číselníky a väzby sú modelom reálne existujúcich vlastností klasifikovaných predmetov a vzťahov medzi nimi [14]. Na dosiahnutie výhod z aplikácie klasifikačného systému stavebných
informácií je nevyhnutné, aby bol jednotne
aplikovaný, teda unifikovaný.
Klasifikačné systémy sú vo väčšine prípadov súčasťou informačných systémov v podobe databázových platforiem. 
CI/SfB - Construction Indexing SfB
Za najpoužívanejší medzinárodne uznávaný klasifikačný systém v stavebnom priemysle je považovaný CI/SfB - Construction Indexing SfB [3]. Predstavuje návod na triedenie stavebných výrobkov, prác a technológií pri projektovaní, schvaľovaní, dohadovaní a realizácii stavieb. Vyvinuli ho Alan Ray-Jones a David Clegg z SfB Agency UK a publikovali prostredníctvom Kráľovského inštitútu britských architektov - Royal Institute of British Architects (RIBA). CI/SFB je založený na originálnom švédskom klasifikačnom systéme SfB Samorbetskommiteen for Byggnadsfrsgor, ktorý bol vytvorený pre knižnice a navrhnutý osobitne pre stavebníctvo. CI/SFB je návod pre koordináciu projektových informácií a je využívaný prevažne na triedenie firemných knižníc, výrobných informácií a technických špecifikácií. Poskytuje uspokojivé spôsoby triedenia súborov konštrukčných výkresov, konštrukcií, materiálov a činností [4].
MasterFormat
Za štandard pre organizovanie informácií v komerčných a inštitucionálnych stavebných projektoch v Spojených štátoch a Kanade sa považuje klasifikačný systém MasterFormat. Bol vyvinutý Inštitútom stavebných špecifikácií - Constructions Specifications Institute - CSI spolu s CSC - Construction Specification Canada [5]. Obsahuje zoznam názvov a číselných kódov pre organizovanie dát stavebných požiadaviek, výrobkov a činností. Štandardizáciou týchto informácií MasterFormat uľahčuje komunikáciu medzi architektmi, stavebnými firmami a dodávateľmi. Je zároveň platformou pre tvorbu harmonogramov a stavebných rozpočtov [6].
CAWS
CAWS (Common Arrangement of Work Sections) – Spoločný triednik pracovných činností bol vyvinutý Informačným výborom pre stavebné projekty - Construction Project Information Commitee (CPIC) spolu so zástupcami významných priemyselných inštitúcií. CAWS zaviedol konzistentnú schému pre špecifikácie a výkazy výmer. Prvýkrát bol publikovaný v roku 1987 a update - ovaný v roku 1998 kvôli zosúladeniu so systémom Uniclass [7].
Uniclass
Uniclass (Unified Classification for the Construction Industry) - Unifikovaná klasifikácia pre stavebný priemysel bol publikovaný v roku 1997 vo Veľkej Británii Výborom pre informácie stavebných projektov - Construction Project Information Committee [9]. Uniclass začlenil do svojej štruktúry systém EPIC a CAWS. Obsahuje 15 tabuliek, z ktorých každá predstavuje iný aspekt stavebnej informácie. Každá tabuľka môže byť použitá "samostatne" pre klasifikáciu určitého typu informácií. Termíny z rôznych tabuliek môžu byť kombinované pre klasifikáciu zložitých objektov. Uniclass je štruktúrovaný s tzv. fazetovým klasifikačným systémom podľa vzoru CI/SfB na rozdiel od hierarchického klasifikačného systému typu MasterFormat [2].
OmniClass™
OmniClass™ bol vytvorený Organizáciou pre architektúru, strojárenstvo a stavebný priemysel Severnej Ameriky - The North American Architecture, Engineering, and Construction Industry - AEC. V jeho vývoji pokračoval Inštitút stavebných špecifikácií - Construction Specifications Institute (CSI), Aliancia pre interoperabilitu - Alliance for Interoperability (IAI) spolu s ďalšími organizáciami združenými v AEC. OmniClass sa zameriava na zber a organizáciu informácií v stavebnom priemysle. Slúži ako nástroj na získavanie, organizáciu, triedenie a odovzdávanie informácií prostredníctvom počítačových aplikácií. Je užitočný pre mnohé aplikácie v oblasti BIM (Building Information Model). Čerpá taktiež z iných klasifikačných systémov všade tam, kde je to len možné. Napríklad z MasterFormat™ pre pracovné výstupy, z UniFormat™ pre stavebné prvky a z EPIC (Electronic Product Information Cooperation) pre výrobky [5]. OmniClass obsahuje 15 hierarchických tabuliek, z ktorých každá reprezentuje rozličný aspekt stavebnej informácie: stavebné entity podľa funkcie, stavebné entity podľa formy, priestory podľa funkcie, priestory podľa formy, prvky, výsledky pracovnej činnosti, výrobky, etapy, služby, disciplíny, organizačné role, nástroje, informácie, materiály, vlastnosti. Každá tabuľka môže byť použitá samostatne pre klasifikáciu určitého typu informácií alebo záznamy z nej môžu byť kombinované s údajmi v ostatných tabuľkách pre klasifikáciu zložitejších objektov [10]. OmniClass ako platforma pre klasifikáciu informácií [11] je súčasťou medzinárodnej normy BS ISO 12006-2:2001, Part 2 Building construction - Organization of information about construction works – Stavebníctvo – organizácia informácií o stavebných prácach, ktorá sa zaoberá vytváraním štruktúrovaných informácií pre stavebníctvo. Norma definuje rámec a sadu odporúčaných tabuliek podporovaných definíciami a je určená pre použitie organizáciami, ktoré vyvíjajú a publikujú klasifikačné systémy a tabuľky na národnej alebo regionálnej úrovni. Norma nemá ambíciu poskytnúť kompletný prevádzkový klasifikačný systém, ale určuje triedy pre triedenie informácií a indikuje vzťahy medzi nimi. Jednotlivé klasifikačné tabuľky sa môžu líšiť v detailoch tak, aby vyhovovali miestnym potrebám [5].
CCS
V súčasnosti na popularite získava nový štandard BIM klasifikačného systému, CCS - Cuneco classification system [12], [13], ktorý bol vyvinutý v dánskom Centre pre produktivitu v stavebníctve - Center for productivity in construction. Je veľmi dôležitý pre Európsku úniu a teší sa všeobecnému záujmu na celom svete.
UniFormat™
UniFormat™ je kanadský a americký štandard pre klasifikáciu stavieb, odhad ceny a analýzu nákladov stavby. UniFormat_II bol vyvinutý na základe konsenzu medzi vládnou a priemyselnou sférou a bol akceptovaný ako norma ASTM. Spoločnosť Hanscomb Associates, zaoberajúca sa cenovým poradenstvom, vyvinula v r. 1973 pre "Americký inštitút architektov" - American Institute of Architects (AIA) systém s názvom MASTERCOST. Na vývoji sa podieľala taktiež Americká správa všeobecných služieb - The U.S. General Services Administration (GSA), zodpovedná za vládne stavebné investície. The AIA a GSA sa dohodli na názve UNIFORMAT. The AIA zahrnula do systému praktiky v oblasti riadenia výroby a GSA požiadavky na odhadovanie cien a rozpočtov. V roku 1989, spoločnosť ASTM International začala vyvíjať štandard pre klasifikáciu stavebných prvkov (classifying building elements), založenom na UniFormat-e a premenovala ho na UniFormat_II. V roku 1995, Inštitút stavebných špecifikácií - The Construction Specifications Institute (CSI) a Stavebné špecifikácie Kanada - Construction Specifications Canada (CSC) začali s revidovaním Uniformat-u. UniFormat je momentálne ochrannou známkou CSI a CSC [8]. UniFormat_II predstavuje klasifikačný systém stavebných prvkov (classifying building elements) a prvkov umiestnenia stavby. Stavebnými prvkami sú základné komponenty, spoločné pre väčšinu stavieb, ktoré si plnia svoju funkciu bez ohľadu na zámer projektu, stavebný postup alebo použitý materiál. Príkladmi stavebných prvkov sú základy, vonkajšie steny, protipožiarne systémy, osvetlenie, atď. Kritériá klasifikačného systému UniFormat_II sú nasledovné:
- klasifikačný rámec je hierarchický, aby umožnil agregáciu a sumarizáciu na rôznych úrovniach,
- klasifikačný
rámec je vhodný pre širokú škálu aplikácií vrátane kontroly nákladov a
schematického popisu jednotlivých fáz projektu,
- rámec zahŕňa nezaradené položky na základe posúdenia stavebných odborníkov,
- vybrané položky majú významný vplyv na náklady projektu,
- vybrané položky majú vysokú frekvenciu výskytu,
- vybrané položky sú charakteristické,
- profesionálny
úsudok pri umiestňovaní takých prvkov do klasifikačného systému, ktoré
budú v ňom stavební odborníci bežne vyhľadávať.
UniFormat_II je užitočný taktiež pri odhadovaní ceny stavby. Jedným zo spôsobov získania odhadu ceny odpovedajúcej nákladom na zhotovenie stavby je vytvorenie podrobného rozpočtu, pozostávajúceho z prác a dodávok materiálov súvisiacich s výstavbou, prevádzkou a údržbou stavby. Na takýto detailný rozpočet ktoré pripravujú
predovšetkým stavebné firmy, slúži klasifikačný systém MasterFormat95. Podrobný odhad nákladov stavby je však časovo náročný, nákladný a v počiatočných štádiách projektovania nevhodný. Pre ekonomické vyhodnotenie jednotlivých alternatív stavby v štádiu projektovania ponúka UniFormat_II analytikom efektívnejšiu metódu odhadu ceny, založenú na klasifikácii stavebných prvkov. Na obrázku 1 je zobrazená detailná kalkulácia nákladov stavebných prvkov pre
8-poschodovú administratívnu budovu: 
Obr.1: Detailná kalkulácia nákladov stavebných prvkov UniFormat_II
Klasifikačné systémy v Spolkovej republike Nemecko
V Nemecku neexistuje pre súkromný sektor žiaden záväzný klasifikačný systém. Zadávacie a zmluvné podmienky stredných a väčších stavebných zákaziek vychádzajú zo Zadávacieho poriadku stavieb – VOB (Verdingungsordnung für Bauleistungen) a jeho variant [20]. Vlastné podmienky VOB pozostávajú z troch častí: - VOB/A – Všeobecné podmienky zadávania stavebných prác - Allgemeine Bestimmungen für die Vergabe von Bauleistungen (DIN 1960),
- VOB/B – Všeobecné zmluvné podmienky realizácie stavebných prác - Allgemeine Vertragsbedingungen für die Ausführung von Bauleistungen (DIN 1061),
- VOB/C – Všeobecné technické zmluvné podmienky - Allgemeine Technische Vertragsbedingungen für Bauleistungen [23].
Najucelenejší klasifikačný systém vyhovujúci VOB predstavuje Kniha štandardizovaných výkonov v stavebníctve (StLB - Standardleistungsbuch für Bauwesen) [24]. Triedenie stavebných nákladov sa uskutočňuje podľa normy DIN 276: 2008 (DIN 276- Kosten im Bauwesen) [22].
Klasifikačné systémy v Slovenskej republikeZoznam skupín stavebných výrobkov [16] určuje zoznam skupín stavebných výrobkov a systémy posudzovania parametrov. Klasifikácia produktov podľa činností CPA [17] slúži na zabezpečenie súladu s ekonomickou realitou a na vzájomnú porovnateľnosť národných klasifikácií Spoločenstva (EÚ) a medzinárodných klasifikácií a zároveň porovnateľnosť národných štatistík, štatistiky Spoločenstva a medzinárodnej štatistiky. Colný sadzobník [18] definuje nomenklatúru tovaru pre požiadavky spoločného colného sadzobníka a štatistiky o zahraničnom obchode Spoločenstva (EÚ). Klasifikácia stavieb [19] slúži na štatistické účely, na účely medzinárodného
porovnávania štatistických ukazovateľov a na klasifikovanie typov
stavieb. Triednik stavebných konštrukcií a prác - TSKP [14], [15] vznikol
pod gesciou štátu na základe inštrukcie 13/1977 Ministerstva
stavebníctva ČSR v súčinnosti s Ministerstvom stavebníctva SSR a a na
základe dohody s FSÚ v zmysle § 16, odst. 2b zákona č. 21/1971 Zb. Bol vyvinutý za účelom zabezpečenia jednotného triedenia
stavebnej produkcie do stavebných konštrukcií a prác pre potreby
riadenia stavebnej výroby, sledovania vývoja nových stavebných
technológií a efektívneho použitia softvérových nástrojov. Pre príslušné
stavebné podniky bol povinný a záväzný. TSKP má
oporu v slovenskej legislatíve dodnes. Nariadením Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008 sa zaviedla štatistická
klasifikácia produktov podľa činností (ďalej iba CPA2008). V tejto súvislosti Štatistický úrad Slovenskej republiky vydal: Triednik
stavebných
konštrukcií a prác bol Štatistickým úradom Slovenskej republiky vydaný
pre potreby národnej štatistiky tak, aby sa zabezpečil súlad s
ekonomickou realitou v rámci Slovenskej republiky a porovnateľnosť
národnej štatistiky, štatistiky Spoločenstva a medzinárodnej štatistiky.
Je upravený pre potreby podrobnejšieho štatistického
zisťovania cien v stavebníctve. Nadväzuje na najčastejšie požívané
triedenie a číslovanie stavebnej produkcie u nás a zároveň umožňuje
sledovanie cien nových technológií a prác zistených v stavebníctve v
rámci revízie váhového modelu stavebníctva. TSKP je databázovou platformou stavebného softvéru určeného na tvorbu výkazu výmer, rozpočtu, kalkulácie, výrobnú prípravu, plánovanie až po sledovanie a riadenie stavby. Subjektom triedenia je stavebný oddiel, ktorý je účelovo a funkčne vymedzenou časťou stavebného objektu. Základná klasifikačná schéma kódu má 5 číselných znakov, ktoré charakterizujú: - číslo: skupinu stavebných oddielov
- číslo: stavebný oddiel
- číslo druh konštrukcie oddielu
- a 5. číslo: technologicko - materiálovú charakteristiku oddielu (napr. strešná konštrukcia z prefabrikovaných železobetónových predpätých väzníkov bude označená kódom 44113)
Na ďalšie podrobnejšie členenie je možné použiť ešte 3 až 5 číselných znakov (6. až 10. miesto) [21].
ZhrnutieKlasifikačné systémy majú pre stavebný priemysel veľký význam. Hlavné atribúty klasifikačných systémov, t.j. rozšíriteľnosť, jednotnosť, reflektovanie vývoja, normatívnosť, interoperabilita, prípadne legislatívna záväznosť sú pre stavebnú komunitu strategické. Klasifikačné systémy zavádzajú do stavebníctva prehľad a poriadok. Vytvárajú tak predpoklad pre nasadenie softvérových nástrojov, slúžiacich na efektívnu automatizáciu firemných procesov.
Literatúra:
[1] Charette, R. P., Marshall, H.E.: UNIFORMAT II Elemental Classification for Building Specifications, Cost Estimating, and Analysis, U.S. Department of Commerce, Technology Administration, National Institute of Standards and Technology, NISTIR 6389, October 1999.
[2] Leen S. Kang, Boyd C. Paulson, Associate Members ASCE.: INFORMATION CLASSIFICATION FOR CIVIL ENGINEERING PROJECTS BY UNICLASS.
[3] Wikipedia:SfB
[4] Tomková, D.: Imlementácia štruktúrovaných dát určených pre oceňovanie, prípravu a riadenie stavebnej výroby do prostredia cloudu, Diplomová práca, TU Košice 2014 [5] BISCAYA, S.V.N.: Coordination and Management of Information for Construction Design Projects, A Framework for Portugal [online]. Salford, UK School of the Built Environment College of Science and Technology University of Salford, Submitted in Partial Fulfillment of the Requirements of the Degree of Doctor of Philosophy, 2012.
[6] The Construction Specifications Institute: Master Format. [7] Designing
Buildings Wiki: Common Arrangement of Work Sections. [8] Wikipedia: Uniformat.
[9] Wikipedia: Uniclass.
[10] OmniClass.
[11] Wikipedia: ISO 12006. [12] PRWeb: New BIM Classification System on the Way. [13] Torben Klitgaard: Why BIM and CCS is a "hand in glove match", The case of cuneco classification system - CCS, Lithuanian Construction Conference, 2013. [14] Třídník stavebních konstrukcí a prací, ÚRS, Ministerstvo stavebnictví ČSR, Ministerstvo stavebníctva SSR, 1998 [15] www.systematic.sk, Aktuálne odporúčané ceny [16] Vyhláška č. 162/2013 Z. z. Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje zoznam skupín stavebných výrobkov a systémy posudzovania parametrov. [17] Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 451/2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3693/93. [18] Vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) č. 1001/2013, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom Colnom sadzobníku. [19] Vyhláška č. 323/2010 Z.z.Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb.
[20] Oleríny, M.: Výberové konania v stavebnej praxi, C.H.BECK PRO PRAXI, 2010
[21] Jarský, Č. a kol.: Příprava a realizace staveb, CERM, Brno 2003 [22] Vitásek, S.: Stavební zákazka v Německu, diplomová práca Vysoké učení technické v Brne, stavební fakulta, 2015 [23] PODNIKANIE V NEMECKU: ZMLUVNÉ PODMIENKY V STAVEBNEJ PRAXI, ASB.sk, odborný stavebný portál, 5.8.2016 [24] StLB Bau: Leistungsbereichen.
|
