Daniel Červeňák, Miroslav Ducár, Systematic, s.r.o.

1. Úvod

Odhad nákladov stavebného diela je zložitá úloha, ktorej úspech výrazne závisí od kvality projekčných podkladov, skúsenosti kalkulanta, ale aj od použitej metódy oceňovania.  V náročnom konkurenčnom prostredí stavebného trhu sú automatizované systémy oceňovania stavby efektívnejšie ako tie, ktoré nazývame "rozpočtovanie na kolene alebo od oka". Automatizované systémy oceňovania sú založené na technologických dátach a na softvérovej aplikácii, ktorá ich spracováva. Technologické dáta predstavujú množinu tzv. technologických cenníkových položiek (TCP), ktoré sú uložené v databáze a obsahujú vo svojej dátovej štruktúre onormované a ocenené zdroje, t.j. profesie, stroje a materiály, pomocou ktorých sa dá odpovedajúca technologická operácia zrealizovať. Technologické cenníkové položky sú teda nositeľom technológie, onormovaných zdrojov na jej vykonanie a vykalkulovanej ceny. 
Kalkulant stavby v etape projektovania a plánovania definuje technológiu stavby pomocou technologických cenníkových položiek v zmysle projektu a technologických predpisov. Je teda zrejmé, že kvalitné technologické cenníkové položky sú dôležitým nástrojom na zvyšovanie výkonnosti a konkurencieschopnosti stavebno - montážnej firmy. Kvalita technologických cenníkových položiek závisí okrem iného od kvality noriem spotreby času tzv. živej práce. Za týmto účelom boli vyvinuté a stále sa rozvíjajú nástroje a metódy rozboru účelnosti organizácie a pracovných postupov v rámci celého stavebného výrobného procesu. Súčasťou týchto nástrojov sú tiež techniky zisťovania spotreby času, ktoré patria do oblasti nazývanej normovanie práce [1]. 

Hlavným cieľom procesu normovania práce je zabezpečiť optimálnu výkonnosť a účelné využívanie ľudských zdrojov vo výrobnom procese [1], ktoré spolu s ostatnými podnikovými zdrojmi zaisťujú úspešný chod stavebno-montážnej firmy. Proces normovania práce zahŕňa špecifikáciu pracovných činností a pracovných technologických postupov, návrh optimálnych technických a organizačných podmienok na ich vykonávanie ako aj stanovenie najnižšej možnej časovej normy vyžitia pracovnej sily s primeranými nákladmi a s primeranou námahou pri dodržaní všetkých predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Výsledkom procesu normovania práce nie je len norma spotreby času, ale tiež dosiahnutie účelného hospodárenia s časom [1].

Spoločnosť Systematic®, s.r.o. využíva metódy a techniky normovania práce na účely stanovenia noriem spotreby času cenníkových položiek databázy programového systému Kalkulus, komplexného systému oceňovania, prípravy, plánovania, sledovania nákladov a podpory riadenia stavby.

V procese normovania úzko spolupracujeme s pokrokovými stavebnými a montážnymi firmami, ktoré umožňujú našim normovačom snímanie spotreby času jednotlivých operácií priamo na ich stavebno-montážnych zákazkách. V súčasnosti spolupracujeme so spoločnosťou SMART ENERGO, s.r.o. pri normovaní montáže tepelných čerpadiel a ďalších zariadení vykurovania na báze technológií obnoviteľných zdrojov energie. SMART ENERGO, s.r.o. je významným špecialistom v oblasti návrhu a montáže úsporného kúrenia. Manažment spoločnosti SMART ENERGO, s.r.o. nám umožnil metódou priameho merania spotreby času vytvárať snímky priebehu práce na svojich reálnych zákazkách.

V tomto článku popíšeme naše skúsenosti so zberom prvotných časových dát na jednej z nich, konkrétne: Montáž tepelného čerpadla vzduch/voda splitového reverzibilného, typ  VIESSMANN Vitocal 200-S typ AWB-M-E-AC 201.D08, 230 V. Získané časové dáta boli použité v procese normovania databázy programového systému Kalkulus a zároveň na potenciálne zdokonalenie priebehu pracovného procesu a zvyšovanie efektívnosti použitia zdrojov spoločnosťou SMART ENERGO, s.r.o.

Naše teoretické vedomosti a skúsenosti v oblasti normovania môžu využiť stavebno-montážne firmy, investori, developeri, štátne a kontrolné organizácie pri aplikácii metód normovania práce v procese technickej prípravy, plánovania a riadenia stavebno-montážnych zákaziek. 

Proces normovania v stavebno - montážnej firme ovplyvňuje množstvo podnikových činností a procesov, ako je napríklad návrh nových a inovácia existujúcich štandardizovaných a optimálnych pracovných postupov, tvorbu podnikovej dokumentácie, manuálov, štandardov a noriem, technickú prípravu výroby, kalkuláciu nákladov a cien, kvalitnú cenotvorbu dodávaných služieb, systém odmeňovania a výpočet miezd, plánovanie a rozvrhovanie výroby, plánovanie podnikových zdrojov, riadenie výrobného procesu, priebežné sledovanie a kontrolu nákladov a mnohé ďalšie.

Slovenské stavebné firmy v súčasnosti využívajú údaje normovanej práce prevažne iba ako súčasťou normatívnych databáz špecializovaných programových systémov na oceňovanie a rozpočtovanie stavebno-montážnych prác. Máloktoré firmy však aplikujú tieto normy kreatívnym spôsobom na svoje interné podmienky s cieľom zvyšovania produktivity práce a v konečnom dôsledku zvyšovania svojho zisku. S vytváraním vlastných podnikových noriem sa nestretávame vôbec. Dôvodom nie je len nízka digitalizácia stavebných firiem v procesnom zmysle slova, spojená s absenciou štandardizovaných riadiacich procedúr a pracovných postupov, ale aj nedostatok odborníkov vyškolených na používanie metód a techník štúdia a normovania práce. Tieto metódy a techniky si vyžadujú špecializovanú odbornosť [1], pričom príprave a výuke odborníkov v tejto oblasti je u nás venovaná minimálna pozornosť. 

2. Typy výrobných procesov pre účely normovania

Pri návrhu metódy normovania práce vychádzame z charakteru, druhu a časového priebehu výrobného procesu. Výrobný proces pozostáva z dvoch na seba nadväzujúcich častí:

• technologický proces - technická časť výrobného procesu, pri ktorej dochádza k zmene pracovného predmetu mechanickým, chemickým, elektrickým, tepelným a iným pôsobením [1]. Napr. mechanickým ukladaním tehál vzniká murivo, tepelným natavovaním lepenky vzniká izolácia a podobne.
• pracovný proces - je organizačná časť výrobného procesu, pri ktorej ľudia svojou ručnou prácou, resp. pomocou nástrojov alebo strojov vykonávajú služby alebo sa podieľajú na premene vstupných materiálov a výrobkov na výsledné produkty. Pracovný proces prebieha na základe stanoveného pracovného postupu s určenou dĺžkou trvania jednotlivých činností. 

Výrobný proces sa podľa charakteru a druhu technologickej a pracovnej zložky rozlišuje na [1]:

• ručný, pri ktorom operácie vykonáva pracovník bez pomoci stroja iba s použitím jednoduchých nástrojov. Priebeh a výsledok týchto činností je závislý rozhodujúcou mierou na výkone pracovníka. Napríklad hĺbenie ryhy ručným náradím, murovanie stien z tehál, montáž tepelného čerpadla, montáž tepelnej izolácie, atď.
• strojnoručný, pri ktorom operácie vykonáva pracovník za pomoci stroja. Priebeh a dĺžka trvania operácií strojnoručných procesov závisí jednak od výkonu stroja, jednak od výkonu pracovníka. Napríklad hĺbenie rýh lopatovým rýpadlom.
• automatizovaný, pri ktorom manuálne úlohy sú nahradené automatizovanými zariadeniami. Priebeh a dĺžka trvania operácií automatizovaných procesov je kompletne ovplyvnená použitým automatizovaným zariadením a predpísanou technológiou. Úlohou pracovníka je v automatizovanom procese vykonávať dozorné, kontrolné a registračné funkcie. Pilotné projekty automatizovaných a robotizovaných procesov v stavebníctve môžeme dnes pozorovať nielen v USA, ale aj v Európe [14]. 

Výrobný proces sa podľa časového priebehu a opakovateľnosti rozlišuje na [1]:

• s prerušením - nepravidelný, ktorý môže byť v prípade potreby prerušený a nemusí byť vykonávaný vždy v rovnakom poradí. Do značnej miery je ovplyvnený samotným pracovníkom. Je zdrojom rezerv a vytvára predpoklady pre zdokonaľovanie organizácie práce. 
• s prerušením - cyklický, ktorý môže byť podľa potreby prerušený, avšak ich poradie sa v každom cykle pravidelne opakuje. 
• nepretržitý, ktorý prebieha kontinuálne plynule bez prerušenia. K prerušeniu dochádza iba pri plánovanej oprave, po skončení výrobného cyklu alebo pri poruche.

Nami analyzovanú montáž tepelného čerpadla možno zaradiť do kategórie ručného, nepravidelného výrobného procesu s prerušením. Podobne, ľubovoľne iné zariadenie pre vykurovanie na báze technológie obnoviteľných zdrojov energie patrí do rovnakej kategórie výrobného procesu.

3. Členenie výrobného procesu na časti pre účely normovania

Výrobný proces je súhrn operácií, smerujúcich k výslednému produktu alebo službe. V procese normovania je sústredená naša pozornosť hlavne na pracovné operácie, t.j. časovo ohraničené časti výrobného procesu, pre ktoré je účelné stanoviť výkonovú normu. Dátovým reprezentantom pracovnej operácie s príslušnou normou spotreby času je cenníková položka. Pracovné operácie sú vykonávané na pracovisku jedným pracovníkom alebo pracovnou čatou. Napríklad brúsenie, murovanie, hĺbenie, montáž kotla a podobne. Normy výkonu, času a množstva sa stanovujú pre ucelené operácie, pre ich čiastkové zložky sa stanovujú normatívy. Pre potreby analýzy, zdokonaľovania organizácie práce a pracovných postupov sa pracovná operácia člení na ďalšie časti: úseky operácií, úkony a pohyby [1]. 

Úsek operácie je taká časť pracovnej operácie vykonávaná ručne, určitým nástrojom, resp. manipuláciou výrobku alebo jeho časti, ktorú by bolo možné vykonávať za určitých účelných okolností ako samostatnú operáciu. 

Úkon je časť operácie tvorená súhrnom pohybov pri pracovnom výkone určitým nástrojom, resp. manipuláciou výrobku alebo jeho časti. 

Pohyb je časť operácie, ktorá sama o sebe, bez súvislosti s ďalšími pohybmi, nedáva žiadny výsledný pracovný efekt. Je to základný prvok operácie, ktorý sa už nedá prakticky ďalej členiť. Pohybové prvky, ktoré pravidelne za sebou nasledujú alebo sú vykonávané súčasne sa zlučujú do tzv. pohybových kombinácií. 

Úroveň podrobnosti členenia výrobného procesu na časti vyplýva z rozboru pracovných operácií, opakovateľnosti procesov a dĺžky operačného cyklu [1]. Rozborom činnosti montáže tepelného čerpadla sme za hlavnú a jedinú pracovnú operáciu výrobného procesu určili kompletnú montáž tepelného čerpadla, pre ktorú máme za cieľ vypracovať normu spotreby práce. Vychádzame pritom z podkladov získaných pri meraní spotreby času jednotlivých úsekov operácie, z ktorých samotná pracovná operácia montáže pozostáva. Spracovanú normu zapíšeme do dátovej vety technologickej cenníkovej položky normatívnej databázy, ktorá reprezentuje skúmanú montáž tepelného čerpadla. 

4. Rozbor a analýza pracovných operácií výrobného procesu

Pri rozbore a analýze pracovných operácií výrobného procesu na účely normovania sa odporúča vychádzať z týchto zásad [1]:

• zásada výberu pracovníkov, ktorí v rovnakých podmienkach dosahujú optimálne výsledky, pričom dosahujú predpísanú kvalitu výroby a predpisy o bezpečnosti a hygiene pri práci,
• zásada najvýhodnejšej pracovnej metódy,
• zásada najvýhodnejších technických, organizačných a pracovných podmienok, ktoré pôsobia na pracovníkov pri plnení pracovných úloh rešpektujúc prirodzené vlastnosti a schopnosti človeka ako aj požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
• zásada oddelenia nutných dejov od zbytočných.

Montáž tepelného čerpadla vykonáva firma SMART ENERGO, s.r.o. na dennej báze už niekoľko rokov. Pred samotným normovaním sme vychádzali z predpokladu, že skúmaná pracovná operácia už bola zanalyzovaná, navrhnutá a postupne zdokonalená technológmi firmy SMART ENERGO, s.r.o. pre optimálny výkon pri zohľadnení vyššie uvedených zásad.

5. Triedenie spotreby času pracovníka

Všetky činnosti a nečinnosti vo výrobnom procese sú spojené so spotrebou času. Podľa obsahu činností sú jednotlivé druhy spotreby času zatriedené do kategórií. Toto triedenie je možné využiť v procese normovania pri tvorbe časových štandardov a noriem. Triedenie spotreby času pracovníka je uvedené na nasledovnom obrázku:

Obr.1. Triedenie spotreby času pracovníka [1]

Jednotlivé časy, vyskytujúce sa v uvedenom triedení spotreby času, vyplývajú z rozborov a analýz pracovných operácií, pri ktorých sa snažíme rozlíšiť činnosti nutné a zbytočné. Činnosti nutné delíme na pracovné činnosti a na pracovné prestávky.

Pracovné činnosti pozostávajú (1) z produktívnych činností, vykonávaných v priebehu pracovnej operácie (napr. kladenie dlažby, nanášanie tmelu, skracovanie potrubia, osadenie jednotky na stenu a pod.), (2) z dávkových činností, vykonávaných prevažne na začiatku a na konci operácie (napr. príprava náradia, nastavenie stroja, preštudovanie pracovných podkladov a projektovej dokumentácie a pod.) a (3) zo zmenových činností, vykonávaných prevažne na začiatku a na konci zmeny (napr. príprava pracoviska, konzultácia s majstrom alebo stavbyvedúcim, upratanie pracoviska na konci zmeny a pod.). 

Pracovné prestávky delíme na (1) všeobecne nutné prestávky, vyplývajúce z vlastností a potrieb človeka (napr. prestávka na jedlo, prirodzená ľudská potreba a pod.) a na (2) podmienečne nutné prestávky, spôsobené aktuálnym technickým a organizačným stavom (napr. kontrola a zoradenie stroja, čakanie na ukončenie technologicky súvisiacej činnosti a pod.)

Zbytočné činnosti produkujú časové straty, ktoré môžu byť technické, organizačné a osobné (napríklad porucha stroja a čakanie na jeho opravu, oprava nevydarenej práce, súkromný rozhovor, fajčiarska prestávka a pod.).

V jednotlivých triedeniach spotreby času pracovníka rozlišujeme nasledovné časy [1]:

1. Normovateľný čas, nazývaný tiež nutný čas, predstavuje celkovú spotrebu času nevyhnutne potrebnú pre účelný, účinný a hospodárny priebeh technologického a pracovného procesu. Je základom pre stanovenie noriem spotreby práce. Skladá sa z času nutnej práce a nevyhnutných prestávok.
2. Straty času predstavujú nenormovateľný čas. Pri normovaní spotreby práce sa s ním neuvažuje. Je to zbytočný a nepotrebný čas pre účelný účinný a hospodárny priebeh technologického a pracovného procesu. Odstraňovanie zbytočných časov vedie k zdokonaľovaniu organizácie práce a zvýšeniu produktivity práce.
3. Skutočný čas je pozorovaním a meraním zistený čas trvania určitej činnosti alebo prestávky.
4. Normatívny čas je požadovaný čas predpísaný normou alebo normatívom času na trvanie určitej činnosti.
5. Čas práce je spoločné označenie všetkých druhov spotreby času, súvisiacich s vykonávaním fyzických a s nimi spojených zmyslových a duševných činností, potrebných k splneniu pracovných úloh, k uskutočneniu určitej operácie alebo jej časti.
6. Čas všeobecne nutných prestávok je spoločné označenie pre nutné prerušenia práce, vyplývajúce z prirodzených vlastností a potrieb človeka. Vyplýva hlavne z fyziologických a hygienických potrieb pracovníkov. Prestávky na prirodzené potreby, na jedlo a oddych sú upravené Zákonníkom práce. Patria tu (a.) čas prestávky na zvláštny oddych, t.j. čas, určený k obnove energie pri zvlášť namáhavých prácach, prípadne k obmedzeniu účinku nežiadúceho vplyvu škodlivého pracovného prostredia alebo ak čas zákonnej prestávky nestačí. (b.) čas prestávky na prirodzené potreby, t. j. čas, nutný k prirodzenej fyziologickej potrebe pracovníkov (pitie, občerstvenie a návšteva toalety) v pracovnej zmene a čas na osobnú hygienu. (c.) čas prestávky na jedlo a oddych, t.j. čas na jedlo vrátane hygieny pred a po jedle. Zároveň slúži k oddychu a zotaveniu sa po práci.
7. Čas podmienečne nutných prestávok je čas opakujúcich sa nevyhnutných nečinností pracovníkov, ktoré sú dané úrovňou používanej techniky, technológie alebo organizáciou práce. Je to napríklad čas čakania pracovníka na dokončenie operácie pri automatickej prevádzke zariadenia, čas čakania jedného člena pracovnej čaty na ukončenie pracovnej úlohy iného člena skupiny pri vzájomne viazanej práci, čas pracovnej pohotovosti, pri ktorej pracovník nevykonáva pracovnú činnosť, ale musí byť pripravený aktívne zasiahnuť, čas na kontrolu a zoradenie stroja, čas na kontrolu vykonaného úkonu, čas návštevy a konzultácie stavebného dozoru a podobne.
8. Jednotkový čas, nazývaný tiež čas jednotkovej práce, je čas trvania nutnej - normovateľnej práce i prestávok, ktoré sa vzťahujú na jednotku produkcie (napr. kus, m, m2, m3, kg a pod.). Do času jednotkovej práce patria časy pravidelne sa opakujúcich technologických a pracovných operácií a úkonov a pomerná časť nepravidelne sa opakujúcich pracovných činností.
9. Dávkový čas je čas trvania nutnej práce a prestávok, vzťahujúcej sa na spracovanie celej dávky produkcie (séria, súbor, komplet a podobne). Dávkový čas nazývame tiež dávkový čas prípravy. Do dávkového času patrí: (a.) čas dávkovej práce, t.j. čas potrebný k príprave a zakončeniu operácií pri spracovaní jednej dávky. Je to napríklad čas prevzatia pracovného príkazu, technickej dokumentácie a podkladov operatívnej evidencie, zoznámenie sa s obsahom pracovného príkazu a s výkresovou dokumentáciou, vzájomná konzultácia pracovníkov, telefonická alebo internetová konzultácia s externým poradcom, prevzatie potrebného náradia, presun materiálu z hranice stavby do ťažiska stavby pre danú operáciu, odovzdanie hotovej práce, uvedenie pracoviska a stroja do pôvodného stavu a podobne. (b.) čas dávkových všeobecne nutných prestávok, t.j. čas na zvláštny oddych, vzťahujúci sa k výrobnej dávke, (c.) čas dávkových podmienečne nutných prestávok, t.j. napríklad čas čakania pracovníka na betónovú pumpu od doby privolania do príjazdu na pracovisku, čas čakania na náradie od spolupracovníka a podobne.
10. Zmenový čas je čas trvania nutnej práce a prestávok, ktoré sa vzťahujú na stanovenú pracovnú dobu (pracovnú zmenu), prípadne na jej určitý podiel alebo násobok. Zmenový čas nazývame tiež zmenový čas prípravy. Zmenový čas zahŕňa: (a.) čas zmenovej práce, t.j. napríklad čas na prípravu pracoviska na začiatku zmeny, čas na upratanie pracoviska na konci zmeny, čas prevzatie práce na začiatku zmeny, čas odovzdanie práce na konci zmeny, čas na údržbu strojov v pravidelných intervaloch v priebehu zmeny, čas cesty na vzdialené pracovisko a návrat z neho pri montážnych prácach mimo firmu atď. (b.) čas zmenových všeobecne nutných prestávok, t.j. napríklad čas na oddych a jedlo, čas na prirodzené potreby a zvláštny oddych za zmenu. (c.) čas zmenových podmienečne nutných prestávok, t.j. napríklad čas na čakanie na zabehnutie strojov, pokiaľ sa toto čakanie nemôže vykonať počas pracovnej činnosti.
11. Straty času pracovníka v priebehu zmeny je súčet tých časov, ktoré nie sú potrebné pre účelný priebeh pracovného procesu v rámci celej zmeny. Tento zbytočný čas, vyskytujúci sa počas zmeny, tvorí dôležitú časť rezerv využitia pracovného času. Straty času pracovníka sa delia na: (a.) osobné straty času, t.j. straty z viny pracovníka, predovšetkým z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, ako napríklad neskorý príchod do práce, predčasný odchod z práce, zbytočné rozhovory, súkromné telefonáty, fajčiarska prestávka, oprava vlastných nepodarkov a podobne. (b.) technicko-organizačné straty. t.j. straty, vzniknuté nedostatočným technickým a organizačným zabezpečením pracoviska. Sú to straty a prestoje, ktoré nevznikli vinou pracovníka. Patria tu straty vzniknuté prácou navyše ako napríklad straty spôsobené opravami, zavinenými chybným materiálom, zlým výrobným postupom, cudzími zmätkami, chybou výrobného zariadenia, stroja alebo nástroja a podobne. K technicko-organizačným stratám patria aj straty času čakaním, napríklad na odstránenie porúch zavinených nedostatočnou technickou prípravou výroby a nedostatočnou údržbou, čakaním na prácu a materiál, na nástroje a prípravky, na dopravu a opravu drobných porúch strojov a podobne. (c.) straty času vyššej moci, ku ktorým patria nepredvídané prerušenia pracovného procesu, spôsobené vyššou mocou ako napríklad prerušenie dodávky energie, búrka pri práci vonku, prírodná katastrofa a podobne.

6. Analýza a meranie práce

Proces normovania práce pozostáva z dvoch na seba nadväzujúcich a neoddeliteľných častí [1], [2], [3], [4]:

• analýza práce (work analysis) je systematická analýza spôsobu vykonávania práce a vytváranie účelného pracovného postupu, ktorý je podkladom pre stanovenie nutnej spotreby práce času na jej vykonanie. 
• meranie práce (work measurement) je aplikácia techník projektovaných na stanovenie spotreby času, ktorý potrebuje kvalifikovaný pracovník na vykonanie špecifikovanej práce za určitých technicko-organizačných podmienok pri definovanej úrovni výkonu. Určuje nutnú spotrebu času potrebnú k vykonaniu danej pracovnej činnosti. Vychádza pritom z výsledkov analýzy práce.

Analýzu a meranie práce nazývame spoločným názvom štúdium práce (work study). Štúdium práce definujeme ako súbor metód skúmania pracovných činností s "cieľom systematického zlepšovania úrovne pracovného procesu a zvyšovania efektívnosti použitia zdrojov a následné vytváranie štandardov vo forme časových noriem a pracovných postupov"[3] pre jednotlivé činnosti. Štúdiom práce získame obraz o priebehu stavebného procesu [12].

Meranie práce môže byť súčasťou analýzy práce alebo je samostatným nástrojom použiteľným na: objektivizáciu noriem spotreby práce, zistenie vyťaženie pracovníkov, strojov a zariadení, zistenie skutočnej spotrebu času na vykonanie danej práce, zistenie rozdelenie spotreby času v priebehu pracovnej zmeny (jednotková práca, dávková práca, oddych, ...), porovnanie časov nutných pre účelný priebeh pracovného procesu so zbytočnými, porovnanie časov skutočného trvania určitého deja zistených meraním od normatívnych, ktoré predpisuje norma času, a vyhľadanie príležitosti na zlepšenie pracovnej činnosti [3]. 

7. Metódy merania práce

Na meranie práce môžeme využiť celé spektrum metód:

Obr.2. Meranie práce [1], [3]

Metódy merania práce delíme na štruktúrované odhady, metódy priameho merania spotreby (časové štúdie) a nepriame metódy.

Štruktúrované odhady [6] sú závislé od skúseností odhadcu. Keďže sú lacné a rýchle, používajú sa obvykle pre jednorazové rýchle stanovenie normy práce, ktorá sa neopakuje. Z hľadiska metodológie rozoznávame: (1) analytické odhady, pri ktorých sa práca rozdelí na zložky. Pre každú zložku sa stanoví časová norma odhadom alebo meraním. Odchýlky v norme času sú náhodné a preto sa vykompenzujú. (2) porovnávacie odhady, ktoré sú založené na identifikácii a porovnávaní obsahu práce so vzorkami práce so známou časovou normou. Vzorky práce reprezentujú celý rozsah vykonávaných prác.

Metódy priameho merania spotreby času sú veľmi prácne a časovo náročné pre pracovníkov vykonávajúcich meranie a zároveň sú nepríjemné pre pozorovaných pracovníkov [1].

Medzi nepriame metódy merania práce patria metódy, ktoré nazývame tiež systémy vopred stanovených časov (PTS - Predeterminated Time Standards). Sú založené na princípe analýzy pohybov. Vychádzajú z predpokladu, "že ľudské telo je schopné vykonávať len určitý obmedzený počet pohybov horných a dolných končatín, trupu a hlavy" [1]. Medzi najznámejšie nepriame metódy patria: (1) metóda merania času MTM (Methods Time Measurement) [1], [7]. Táto metóda, nazývaná tiež systém normatívov časov pohybov, člení pohyby pracovnej činnosti na základné pohybové prvky s určením ich charakteristiky. Pohybovými prvkami sú napríklad siahnutie, premiestnenie, otočenie, tlačenie, umiestnenie, uchopenie, oddelenie, nanesenie a podobne. Pohybové prvky sa definujú podľa podmienok ovplyvňujúcich čas ich trvania, t.j. podľa spôsobu a zložitosti vykonávania pohybu, jeho vzdialenosti, vplyvu hmotnosti, odporu a podobne. Normatívna spotreba času pre pohybové prvky sa stanovuje na základe dlhodobých meraní času a a posudzovania fyzickej a psychickej záťaže pracovníka. (2) analýza a meranie práce MOST® (Maynard Operation Sequence Technique), ktorá predstavuje systematické skúmanie pracovných postupov s cieľom zjednodušiť vykonávanie práce, odstrániť nepotrebné a neefektívne pohyby, zlepšiť efektívnosť použitia zdrojov, t.j. zvýšiť ich produktivitu a zadefinovať normy času pre jednotlivé činnosti [4]. (3) preddefinovaný systém administratívnych údajov PADS (Pre-determined Administrative Data System) [11]. Je to technika merania práce a analýzy procesov, používaná v administratívnych prostrediach, vládnych agentúrach a niektorých finančných inštitúciách, ktoré vlastnia licenciu GSD Corporate. PADS využíva na analýzu a zlepšovanie administratívnych úloh a procesov metódu MTM.

8. Metódy priameho merania spotreby času - časové štúdie

Stavebno-montážne firmy málokedy disponujú vlastným personálom na vykonávanie časových štúdií. Z týchto dôvodov sa na pôde stavebno - montážnych firiem s vykonávaním priameho merania spotreby času stretávame zriedkakedy. Stavebno - montážne firmy používajú predovšetkým časové normy zakomponované v databázach kalkulačných rozpočtových programov.

Napriek tomu je znalosť prvotných časových dát, hlavne u nových technologických operácií, pre stavebno-montážnu firmu strategicky dôležité. Na tieto účely vidíme priestor na využitie služieb merania spotreby času prostredníctvom externej firmy formou outsourcingu. 

Výsledky časových štúdií slúžia ako podklad pre stanovenie noriem spotreby času pre jednotlivé operácie, ktoré sú následne využiteľné pre potreby prípravy, plánovania a riadenia stavebnej výroby, pre meranie výkonnosti pracovníkov, pre rozpočty a cenové ponuky, pre systémy odmeňovania, a ďalšie procesy. Je ich možné zároveň použiť na rozbor a návrh opatrení k zdokonaleniu organizácie práce, na zisťovanie príčin nízkych výkonov a stupňa využitia pracovníkov a strojov, na analýzu vysoko produktívnych postupov a podobne. 

Na meranie spotreby času sa vo výrobnom procese používajú prevažne hodinky so sekundovou ručičkou, stopky alebo videokamera. 

Okrem klasických spôsobov meranie práce s využitím stopiek, videozáznamu a pod. veľkú perspektívu vidíme v aplikácii simulačných programov, ako napríklad programu Jack od Siemens Industry Software. Tento softvér je zameraný na možnosti simulovania pracoviska s ľudským operátorom. Poskytuje efektívny nástroj na tvorbu simulácií pracovných procesov [5].

Metódy priameho merania spotreby času delíme na kontinuálne a momentové pozorovanie. Medzi kontinuálne metódy patria snímky pracovného dňa, snímky operácie a dvojstranné pozorovanie.

8.1. Snímky pracovného dňa

Snímky pracovného dňa sú metódou merania spotreby času, pri ktorej sa priamo a nepretržite merajú a zaznamenávajú druhy a veľkosť spotreby času po dobu celej pracovnej zmeny (pracovného dňa) pracovníka, pracovnej čaty alebo výrobného zariadenia. Cieľom metódy je zistiť druh a veľkosť spotrebovaného času počas pracovnej zmeny, druh a trvanie jednotlivých operácií alebo úkonov, druh a veľkosť prestávok, druh a príčiny časových strát ako aj podiel jednotlivých druhov časov z celkového času zmeny [1].

8.2 Snímky operácie

Snímky operácie sú metódou priameho merania skutočnej spotreby času pri opakujúcich sa pracovných operáciách a ich častí. Z nameraných hodnôt sa vyhodnocuje trvanie jednotlivých častí operácie ako aj celej operácie, pripadajúcich na jednotku merania (kus, m2, kg a pod.). Prostredníctvom snímok operácie sa získavajú podklady k prípadnému zlepšeniu organizácie práce, pracovného postupu, zníženiu spotreby času operácie ako aj jej častí. Získané údaje sú podkladom pre stanovenie noriem operácie a tvorbu normatívov jej častí. V praxi sa používajú dva druhy snímok operácie: chronometráž a snímka priebehu práce [1].

Chronometráž rozdeľujeme na plynulú, výberovú a obkročnú. (1) Plynulá chronometráž je metóda, pri ktorej sa nepretržite meria časový priebeh operácie s pravidelnou, vopred známou postupnosťou čiastkových úsekov. Pred pozorovaním sa najskôr zapíšu čiastkové úseky operácie do pozorovacieho listu a počas pozorovania sa doňho priebežne zaznamenávajú časy namerané v každom medznom bode. Počas celej potrebnej doby merania cyklicky sa opakujúcej operácie sa stopky nezastavujú. V prípade, že počas merania času operácie je pravidelný cyklus prerušený, zaznamenajú sa na vyhradené miesto pozorovacieho listu príčiny tohto prerušenia a doba jeho trvania. Časy prerušenia sa vylučujú z jednotkových časov. Spotreba času sa meria najčastejšie metódou postupných časov. V praxi sa táto snímka spravidla používa v podmienkach sériovej a hromadnej výroby. (2) Výberová chronometráž je metóda, pri ktorej sa merajú len niektoré vybrané činnosti operácie. Spravidla sú to úseky, ktoré sa doposiaľ nevykonávali a teda neexistujú o nich žiadne údaje alebo sa menil postup ich realizácie. Pri pozorovaní a meraní je potrebné sa sústrediť na medzný bod výskytu vybraného úseku operácie, určeného k meraniu. Spotreba času sa meria prerušovane, spravidla metódou jednotlivých časov, tzv. námerov.  K meraniu spotreby času pri cyklicky sa opakujúcich operáciách a postupnosti ich činností je výhodné použiť videozáznam. (3) Obkročná chronometráž je metóda, pri ktorej sa niekoľko krátkych pracovných úsekov operácie zoskupí do jedného merateľného komplexu. Používa sa výnimočne, skôr ako núdzové meranie [10].

Snímka priebehu práce, nazývaná tiež snímková chronometráž umožňuje sledovanie pracovnej operácie s nepravidelným cyklom, pri ktorej sa nedá predvídať časová postupnosť jednotlivých častí operácie. Zhodné časti operácie sa síce opakujú, ale ich postupnosť je väčšinou rozdielna aj preto, že vykonávanie operácie je do istej miery ponechávane na vôli a kvalifikácii pracovníka. Pri pozorovaní sa zaznamenáva spotreba času a stručný popis čiastkových činností, resp. úsekov operácie.

8.3 Dvojstranné pozorovanie

Metóda dvojstranného pozorovania sa používa vo výrobných procesoch pri kontrolných, regulačných, registračných a iných pomocných činnostiach s krátkodobými zásahmi. Tieto činnosti nemajú charakter fyzickej práce, avšak pre výrobný proces sú nevyhnutné. Jedná sa napríklad o obsluhu chemických a hutníckych výrobných zariadení alebo zariadení na výrobu stavebných materiálov. Pomocou dvojstranného pozorovania sa rieši účelná deľba práce obsluhy, určenie najvhodnejšieho pracovného postupu, stanovenie výrobnosti zariadení a noriem obsluhy, zistenie vplyvu pracovníkov na úroveň a výsledky výroby, ako aj k hľadaniu spôsobu zdokonalenia technologického a pracovného procesu [1].

8.4 Momentové pozorovanie

Metóda momentového pozorovania je založená na teórii pravdepodobnosti a teórii náhodných výberov [12]. Metóda vychádza zo zásady, že reprezentatívny počet náhodne vybraných údajov spravidla vykazuje zhodné rozdelenie, aké by sa získalo zisťovaním všetkých potenciálne možných údajov. "Výsledky momentového pozorovania sa výrazne neodlišujú od výsledkov získaných plynulým pozorovaním" [1]. Výsledkom momentového pozorovania nie sú priamo údaje o veľkosti spotreby času, ale z početnosti výskytu jednotlivých činností odvodené ich podiely na celkovom čase zmeny.

9. Snímka priebehu práce

Na získavanie časových dát pre stanovenie normy montáže tepelného čerpadla sme zvolili metódu snímky priebehu práce. Samotnému aktu merania predchádzala príprava organizačného a technického charakteru. 

9.1 Organizačná príprava aktu merania

Organizačná príprava pozostávala z nasledovných aktivít:

• výber vhodnej stavebno - montážnej zákazky z hľadiska termínu a predmetu montáže v súčinnosti so spoločnosťou SMART ENERGO. Spoločnosť SMART ENERGO, s.r.o. montuje zariadenia pre úsporné vykurovanie na dennej báze. Na uskutočnenie merania sme dostali k dispozícii množstvo možných termínov. Sústredili sme sa predovšetkým na zákazky montáže tepelných čerpadiel. Pri výbere pracoviska sme prihliadali predovšetkým na geografickú vzdialenosť, pripravenosť stavebnej časti a vhodné poveternostné podmienky. Snažili sme sa vybrať pracovisko, ktoré by najviac vyhovovalo optimálnym technickým, organizačným a pracovným podmienkam. Montáž tepelného čerpadla, ktorej výsledky v tomto článku dokumentujeme, sa realizovala v objekte rodinného domu na Hamorskej ulici v Snine v mesiaci marci, v mrazivom počasí. Prvý deň montáže snežilo a teda vonkajšiu jednotku tepelného čerpadla nebolo možné osadiť. Tá sa montovala až na druhý deň.

• výber metódy merania. Na meranie spotreby času sme zvolili metódu videozáznamu na videokameru s dodatočným vyhodnotením. K tomuto rozhodnutiu sme dospeli po predchádzajúcom neúspešnom testovacom meraní, ktoré sme absolvovali pri montáži tepelného čerpadla v obci Bodovce metódou merania pomocou fotoaparátu a hodiniek.

• personálne zabezpečenie procesu merania spotreby času. Meranie vykonávali dvaja normovači. 

• interview s remeselníkmi stavebno - montážnej čaty, ktorí mali predmetnú stavebno-montážnu zákazku fyzicky vykonávať pri súčasnom meraní spotreby času ich práce. V interview sme sa zamerali na vysvetlenie účelu a cieľa pripravovanej udalosti. Aj keď prvotné informácie pracovníci získali od vedenia firmy, snažili sme sa montážnikov získať pre tento projekt. Snímanie práce na videozáznam môže byť totiž pre niektorých ľudí psychicky náročné. Na montáž tepelného čerpadla boli vyčlenení traja montážni pracovníci a jeden technik oživenia tepelného čerpadla. Logistiku organizácie práce určovala spoločnosť SMART ENERGO.

9.2 Technická príprava aktu merania

Technická príprava pozostávala z nasledovných aktivít:

• príprava snímacej techniky. Samotnému meraniu predchádzala analýza práce montážnej operácie, výsledkom ktorej vznikla potreba použitia kamier, určených pre snímanie všetkých montážnych pracovísk, umiestnených na samostatných stojanových statívoch. Za snímacie zariadenie sme zvolili videokamery zabudované v smartfóne. Pre každý smartfón bola pripravená powerbanka. 

• zabezpečenie dopravy normovačov na vybrané pracovisko.

9.3. Písomný prepis zaznamenanej snímky priebehu práce

Montáž tepelného čerpadla vykonávali dva po sebe idúce dni traja montážni pracovníci. Jeden hlavný a dvaja pomocníci. Tretí deň sa na pracovisko dostavil samostatne technik oživenia tepelného čerpadla. Logistiku organizácie práce určovala spoločnosť SMART ENERGO. Záznam práce prebiehal na každej videokamere nepretržite počas celej pracovnej zmeny. Úlohou normovačov bolo kontrolovať správny chod snímania priebehu práce. V prípade, že sa úsek operácie vykonával tak, že montážnik zakrýval svojim telom zorný uhol kamery, normovač bol pripravený ručne zamerať videokameru na vykonávaný úkon pracovníka. Po každom dni sme videozáznam z každého telefónu prehrali na bezpečné úložisko a z prehrávaného videozáznamu sme vytvorili pre každého pracovníka písomný dokument s názvom Snímka priebehu práce pracovníka: 

Obr.3. Príklad snímky priebehu práce hlavného montážneho pracovníka pri montáži tepelného čerpadla 

Snímka priebehu práce pracovníka obsahuje okrem základných identifikačných údajov zoznam úsekov operácie s nameranou spotrebou času. Jednotlivé úseky operácie sme sa snažili vymedziť pomocou medzného bodu začiatku a konca jednak kvôli určeniu spotreby času úseku operácie, jednak na dosiahnutie porovnateľných časov pri snímkovaní operácie montáže rovnakého typu tepelného čerpadla na iných zákazkách.  

Aby sme hodnoty spotreby času mohli považovať za dôveryhodné, musí byť hodnoverné samotné meranie. Čas spotrebovaný pri vykonávaní určitej operácie alebo úseku operácie rovnakým pracovníkom alebo rôznymi pracovníkmi nie je stále rovnaký. Jeho veľkosť kolíše okolo určitej strednej hodnoty. Na stanovenie presnej strednej hodnoty je nutné vykonať opakované meranie času danej operácie alebo úseku operácie, čo nie je vždy z praktických dôvodov možné. Preto sa vo výrobnej praxi používa teória pravdepodobnosti, pomocou ktorej sa pravdepodobný priemerný čas zisťuje z vybraného súboru časových hodnôt získaných opakovaným meraním spotreby času operácie, pričom sa uvažuje s prijateľnou výberovou chybou priemeru. 

Súbor časových hodnôt získaných opakovaným meraním spotreby času operácie nazývame časový rad. Jednotlivé časy namerané pri opakovanom meraní danej operácie alebo úseku operácie nazývame námery. Z radu námerov sa stanovuje priemerný čas. Hodnovernosť časového radu je daná pravdepodobnou veľkosťou odchýlky jeho priemeru od skutočne existujúceho priemeru. Veľkosť odchýlky závisí od od počtu členov radu a na kolísavosti časového radu. Najmenší počet členov, z ktorého sa vyhodnocuje stredný čas je 5. 

Kolísavosť hodnôt časového radu je spôsobená rôznym pracovným výkonom, drobnými odchýlkami technických a organizačných podmienok, chybami a omylmi. Ukazovateľom kolísavosti časovej rady je smerodajná odchýlka σ alebo tzv. koeficient rozpätia K_r. Smerodajná odchýlka je definovaná ako kladná druhá odmocnina z rozptylu (disperzie). Smerodajnú odchýlku počítame v prípade, že máme k dispozícií úplnú množinu možných stavov procesu [8].  Koeficient rozpätia sa zisťuje z dvoch hodnôt časového radu ako podiel:

K_r = t_max/t_min, kde  t_max je najväčšia hodnota časového radu a t_min je najmenšia hodnota časového radu.

Čím je koeficient rozpätia K_r  menší, tým je pravdepodobnejšie, že priemerná hodnota časového radu námerov sa najviac približuje skutočnej strednej hodnote. Veľkosť koeficientu rozpätia K_r závisí od druhu procesu, charakteru pracovnej činnosti a dobe jej trvania. Koeficient rozpätia K_r považujeme iba za orientačný ukazovateľ [1]. 

9.4. Symboly spotreby času

Pre uľahčenie ďalšieho spracovania sme v Snímke priebehu práce pracovníka označili jednotlivé časy symbolom spotreby času v zmysle základného triedenia spotrieb času pracovníka. Každý symbol je zložený z dvoch častí. Prvú časť tvorí základný znak a druhú index, ktorý je pričlenený vpravo dole pri pätke základného znaku. Základný znak symbolu je buď malé písmeno t, určujúce normovateľný čas alebo stratu času, resp. veľké písmeno T, určujúce čas pracovnej zmeny. Index sa skladá z jedného písmena veľkej abecedy a z jedného alebo viacerých arabských číslic [1].

Legenda znakov jednotlivých symbolov spotreby času pracovníka je nasledovná:

t - normovateľný čas, T - čas pracovnej zmeny, A - jednotkový čas, B - dávkový čas, C - zmenový čas

1 - čas práce, 2 - čas všeobecne nutných prestávok, 3 - čas podmienečne nutných prestávok

Straty času:  O - osobné straty, E - technicko-organizačné straty, F - straty z vyššej moci, E- straty vzniknuté prácou navyše.

10. Normovanie spotreby práce

Úlohou normovania spotreby práce je určovanie množstva spotreby času pri práci v nadväznosti na analýzu a zdokonaľovanie spôsobu práce s cieľom podieľať sa na dosiahnutí efektívnosti výroby a sústavnom zvyšovaní produktivity [1]. Výsledkom sú normatívne podklady, ktoré sa vo výrobnej praxi použijú pre firemné procesy, akými sú napríklad kalkulácia cien, meranie výkonnosti, odmeňovanie, ekonomické výpočty, plánovanie, riadenie výroby a ďalšie. Zakomponovaním normatívnych podkladov do dátových štruktúr technologických cenníkových položiek sa vytvorí dátový základ pre automatizáciu uvedených firemných procesov. 

Normy spotreby práce určujú mieru ľudskej práce, ktorú má jednotlivec a alebo skupina vykonať v pracovnom procese [1]. Vyjadrujú množstvo času potrebného na výkon danej práce za určitých technických a organizačných podmienok. Pri normovaní spotreby času sa zvyknú používať normatívy spotreby času, ktoré udávajú spotrebu času pracovníka pri vykonávaní jednotlivých častí normovanej operácie. Napríklad norma = vymurovanie m3 muriva, normatív = zohnutie, uchopenie tehly, uloženie tehly, ...) 

10.1 Metódy normovania

Pri stanovení noriem spotreby práce sa používajú metódy rozborové a metódy súhrnné. 

Medzi najčastejšie používané rozborové metódy patria [1]:

• rozborovo - chronomontážna metóda. Rozborovo - chronometrážna metóda spočíva v podrobnom rozbore obsahu a postupu práce a v určení času jednotlivých úsekov pracovnej operácie na základe snímkovania práce, t.j. snímok pracovného dňa, snímok operácií a snímok priebehu práce, ktoré sme popísali v kapitole "8. Metódy priameho merania spotreby času - časové štúdie". Rozborovo – chronometrážnu metódu je vhodné používať hlavne pri procesoch s vysokou opakovateľnosťou. Stavebné dielo ako celok je prototyp a z hľadiska miery opakovateľnosti má charakter kusovej výroby. Na druhej strane, prevažná väčšina stavebných a montážnych operácií sa na stavbách príslušného typu a technológie neustále opakuje. Z pohľadu pracovných operácií a ich častí, vykonávaných na rovnakých typoch stavieb a technologických celkoch, môžeme teda stavebnú výrobu považovať za proces s vysokou opakovateľnosťou.
• rozborovo - výpočtová metóda. Rozborovo - výpočtová metóda spočíva v tom, že k stanoveniu času jednotlivých častí operácie sa použijú skôr vypracované normatívy.
• rozborovo - porovnávacia metóda. Rozborovo - porovnávacia metóda, nazývaná tiež metóda typových noriem spočíva v tom, že pri určovaní normy spotreby času pre určitú operáciu (produkt) sa hodnoty vybraných parametrov porovnávajú s hodnotami technologicky podobných operácií, pre ktoré už boli normy stanovené.

Súhrnné metódy, nazývané tiež sumárne metódy, sa stanovujú na základe hrubých odhadov. Používajú sa obvykle pri zavádzaní nových alebo zhotovovaní jedinečných produktov. Medzi najčastejšie používané súhrnné metódy patria:

• metóda sumárnych empirických vzorcov. Táto metóda spočíva v nájdení jednoduchej funkčnej závislosti medzi jednotkovým časom operácie a jedným, prípadne dvoma činiteľmi trvania, ktoré majú vplyv na veľkosť spotreby času. Činitele trvania (technické a organizačné) majú charakter nezávisle premenných veličín. Pre rôzne varianty pracovných operácií majú rôzne hodnoty, od ktorých je závislá veľkosť spotreby času. Sú to napr. rozmery, hmotnosť výrobkov, vzdialenosti pracovných predmetov od pracovného miesta a podobne.
• sumárne porovnávacia metóda. Táto metóda spočíva v tom, že pri určovaní normy času sa porovnáva obsah a činitele trvania celej pracovnej operácie s operáciou pri produkcii obdobných predmetov alebo služieb, pre ktoré je už známa spotreba času.
• štatistická metóda. Táto metóda spočíva vo výpočte podielu skutočne odpracovaného času konkrétnej pracovnej operácie a zisteného počtu merných jednotiek pracovného výkonu.
• metóda sumárneho merania času. Táto metóda spočíva v zisťovaní spotreby času priamym meraním časomernými prístrojmi celej pracovnej operácie.
• metóda sumárneho odhadu. Táto metóda je založená na skúsenostiach a odbornosti normovača.

10.2. Druhy noriem spotreby práce

V priemyselnej praxi existujú rôzne druhy noriem spotreby práce. V zásade ich rozdeľujeme na výkonové normy, normy obsadenia a komplexné normy [1]. 

Výkonové normy vyjadrujú spotrebu času na vykonanie určitej pracovnej úlohy. 

Normy obsadenia predstavujú skupinu noriem, vyjadrujúcich vzťah medzi počtom pracovníkov a počtom nimi obsluhovaných objektov, t. j. napríklad strojov alebo iných výrobných zariadení, resp. používateľov služieb. 

Komplexné normy spotreby práce sú označením pre normy vyjadrujúce celkovú potrebu práce a času v normohodinách (Nh), prípadne počtu pracovníkov k vykonaniu stanoveného objemu práce, k zhotoveniu celého výrobku, plánovaného množstva finálnej produkcie a podobne. Napríklad, na zhotovenie hrubej stavby rodinného domu Dominant je potrebných 3480 Nh, pričom potreba práce murára v sadzbe 2 je 72,73 Nh.

11.Výkonové normy a ich stanovenie pre montáž tepelného čerpadla

V priemyselnej praxi patria výkonové normy medzi najrozšírenejšiu formu noriem spotreby času. Pri stanovenie výkonových noriem sa používajú predovšetkým rozborové metódy. Výkonové normy vyjadrujú spotrebu času na vykonanie určitej pracovnej úlohy. Pre rozlíšenie normatívneho času od skutočne spotrebovaného času sa používa výraz normohodina namiesto hodina. Výkonové normy delíme na normy času a na normy množstva.

Norma času je výkonová norma, určujúca množstvo spotrebovaného času pracovníkom alebo skupinou pracovníkov na vykonanie pracovnej operácie vo vzťahu k mernej jednotke výroby (ks, m3, m2,..) a ďalších nevyhnutných časov vznikajúcich z organizačných dôvodov alebo osobných potrieb.

Norma množstva je výkonová norma, určujúca požadovaný výkon pracovníka alebo pracovnej čaty, ktorý je vyjadrený počtom merných jednotiek výroby za jednotku času. "Norma času je údaj prvotný, norma množstva je údaj odvodený" [9].

Norma času pozostáva z nutného času pre vykonávanie príslušnej pracovnej operácie, ale aj časov potrebných napríklad pre prípravu pracoviska, obstaranie pracovných podkladov, výmenu nástrojov, zoradenie stroja, vyhotovenie pracovných záznamov alebo pre upratanie pracoviska. 

Pracovník nemôže venovať celú pracovnú dobu iba práci. Preto je nevyhnutné do normy započítať príslušný podiel časov, ktoré vyplývajú zo všeobecných fyziologických a hygienických potrieb pracovníkov, tzv. časov všeobecne nutných prestávok. Do normy sa ďalej zahŕňa i podiel časov vyplývajúcich z existujúcich organizačných, technických a technologických podmienok, tzv. časov podmienečne nutných prestávok. 

Do normy sa nezahŕňajú časové straty. V norme je teda zahrnutý iba normovateľný čas bez časových strát, t. j. úhrn spotreby času, ktorý je nevyhnutne potrebný pre účelný, účinný a hospodárny priebeh technologických a pracovných procesov, činností, ktoré sú súčasťou plnenia pracovných úloh a nutných činností, vyplývajúcich z prirodzených potrieb pracovníka.

Skladba normy je vyjadrená vzorcom:

t = t1 + t2 + t3,  kde:

t - norma času,

t1 - čas práce,

t2 - čas všeobecne nutných prestávok,

t3 - čas podmienečne nutných prestávok.

Norma času sa spravidla určuje vo vzťahu k jednotke produkcie. K norme jednotkového času sa pripočíta podiel dávkového a zmenového času. 

Pri stanovení normy jednotkového času sa používajú štyri základné varianty výpočtu.

• Variant č.1 - Normy času jednotkového, dávkového a zmenového sa uplatňujú samostatne bez vzájomného spojenia. Táto metóda umožňuje jednoduché posudzovanie priebehu pracovného procesu a dodržiavanie predpísaných časov čiastkových noriem. Nevýhodou je, že samostatné sledovanie dodržiavania normy jednotkového, dávkového a zmenového času u jednotlivých pracovníkov je administratívne veľmi prácne a je zdrojom chýb.
• Variant č.2 - U tohto variantu sa používajú iba normy jednotkového a dávkového času, pričom zmenový čas sa do nich zahŕňa formou prirážky.
• Variant č.3 - U tohto variantu sa používajú iba normy jednotkového a zmenového času, pričom dávkový čas sa do nich zahŕňa formou prirážky.
• Variant č.4 - Výpočet u tohto variantu  používa len jeden východzí druh normy a to konkrétne normu jednotkového času so zápočtom príslušných noriem dávkového a zmenového času buď vo forme percentuálnej prirážky alebo rozpočítaním na jednotku množstva. Aj napriek nepresnosti tohto variantu, v praxi sa používa najčastejšie.

Stanovenie výkonovej normy pre montáž tepelného čerpadla

Zo snímok priebehu práce jednotlivých pracovníkov a využitím vyššie popísaných metód (štúdium práce, snímka priebehu práce, rozborovo - chronometrážna metóda stanovenia výkonovej normy spotreby práce a ďalšie) sme pre každého pracovníka stanovili výkonovú normu. Príklad stanovenie výkonovej normy pre hlavného stavebného montážnika je zobrazený na nasledovnom obrázku:

Obr.4. Príklad stanovenia normy času hlavného stavebného montážnika 1 ks tepelného čerpadla 

Stanovené normy sme použili ako kalkulačný podklad technologickej cenníkovej položky databázy programového systému KALKULUS:

73245710511 Montáž splitového tepelného čerpadla vzduch/voda reverzibilného od 2,4 do 12,6 kW COP 4,71 pri A7/W35 230 V.

• Normovaný čas hlavného montážneho pracovníka slúži ako podklad pre normu času profesie 41220 stavebný montážnik/sadzba 3,
• Súčet normovaných časov pomocných montážnych pracovníkov slúžia ako podklad pre normu času profesie 41220 stavebný montážnik/sadzba 2,
• Normovaný čas technika oživenia tepelného čerpadla slúži ako podklad pre normu času profesie 11110 technik pre inžiniersku a priemyselnú činnosť/sadzba 3.

Získané dáta o priebehu výrobného procesu sme zároveň odovzdali manažmentu spoločnosti SMART ENERGO, s.r.o., ktorý ich po dôkladnej analýze bude môcť použiť na systematické štúdium práce, na prípadné zdokonalenie vecného a časového priebehu pracovného procesu, na hľadanie najvhodnejšieho spôsobu práce, resp. na zavedenie pravidelného pracovného postupu.

12. Poďakovanie

Touto cestou sa chceme poďakovať v abecednom poradí:

• pánovi Ing. Dávidovi Mondrymu, projektovému manažérovi spoločnosti SMART ENERGO, s.r.o. za prípravu portfólia zákaziek, vhodných na normovanie a za koordináciu montážneho a normovacieho tímu,
• pánovi profesorovi Ing. Miroslavovi Rimárovi, CSc., vedúcemu katedry Procesnej techniky Fakulty výrobných technológií TU v Košiciach so sídlom v Prešove za cenné pripomienky k metodológii výrobných procesov,
• pánovi Ing. Marekovi Šimkovičovi, riaditeľovi spoločnosti SMART ENERGO, s.r.o. za spoluprácu pri riadení procesu normovania.

Literatúra

[1] Lhotský, Oldřich: Organizace a normování práce v podniku,  Nakladatelství ASPI, a.s., 2005

[2] Shehata, Mostafa E., El-Gohary, Khaled M.: Towards improving construction labor productivity and projects’ performance, Alexandria Engineering Journal, Volume 50, Issue 4, December 2011, Pages 321-330

[3] Šebo, Juraj: Možnosti softvérovej podpory analýzy a merania práce, The16th International Scientific Conference Trends and Innovative Approaches in Business Processes,  2013

[4] Krišťak Jozef: Analýza a meranie práce systémom MOST, IPA, 2009

[5] Jack, Siemens Tecnomatix, 1992 

[6] Hazuchová, I.: Diplomová práca Štúdia analýzy technologickej operácie zostavenej pomocou metódy MTM a MOST, 2008, Technická univerzita v Liberci

[7] Krišťak, Jozef: MTM - Methods Time Measurement, IPA Slovník, 25.2.2017

[8] Smerodajná odchýlka, Wikipedia

[9] Krišťak, Jozef: Normy spotreby práce, IPA 2017

[10] Krišťak, Jozef: Časové štúdie, IPA 2017

[11] What is PADS?, Scott-Grant

[12] Hulínová, Zdenka: Modelovanie stavebných procesov, modelovanie v čase, Slovenská technická univerzita v Bratislave, 2009, 

[13] Ballard, Glenn, Howell Greg: What kind of production is Construction ?, Proceedings IGLC ’98

[14] Multani, Reetie:  Robotics in Construction Industry in 2022, Use, Benefits & Types, December 28, 2021